Novinky

          • MEDZINÁRODNÝ DEŇ ŠKOLSKÝCH KNIŽNÍC 2020


          • “Kto sa chce stať vzdelaným, musí nad zlato vážiť si knihy.”

            /Ján Amos Komenský/

            Kniha by mala byť dôležitou súčasťou života každého človeka.

            Knihou si človek upevňuje fantáziu, predstavivosť, a rozhodne nie je stratou času pre toho, kto ju vie oceniť.

            Medzinárodný deň školských knižníc sme na našej škole v tomto školskom roku 2020/2021 oslávili posledný októbrový týždeň /26.10.- 29.10.2020/.

            Žiaci spoločne so svojimi triednymi učiteľkami čítali, pracovali s literárnym textom, ilustrovali príbehy rozprávok, tvorili záložky a osemsmerovky.

            0. ročník: žiaci pozorne počúvali rozprávku od Márie Ďuríčkovej - Domček, domček, kto v tebe býva? Ilustrovali rozprávku v pracovnom liste.

            1. ročník: žiaci sa oboznámili s dobrodružstvami Psíka a mačičky z knihy Jozefa Čapka. O psíčkovi a mačičke neskôr pripravili zaujímavé záložky.  

            2. ročník: žiaci čítali príbehy o hračkách z knihy Márie Ďuríčkovej - Čo si hračky rozprávali. Pracovali s textom a riešili úlohy v pracovných listov. 

            3. ročník:  žiaci čítali z knihy Jaroslavy Blažkovej - Ohňostroj pre deduška, tam riešili rôzne úlohy v pracovných listov, maľovali obrázky.

            4.A trieda: žiaci čítali z knihy Jozefa Cígera Hronského - Budkáčik a Dubkáčik a potom riešili zaujímavé osemsmerovky .

            4.B trieda: žiaci si vybrali knihu z tvorby Gabriely Futovej - Rozruch v škole na Kavuličovej ulici. Čítali príbehy o malých školákov, odpovedali na otázky a vypracovali zaujímavé pracovné listy.

            Mgr. Svetlana Bellová

          • MEDZINÁRODNÝ DEŇ STROMOV

          • 20.10.

            Každý rok ubudne viac ako 15 miliónov hektárov lesa. Ak nebudú stromy, nebude kyslík, nebudeme my. Lesy bez nás prežiť dokážu, my bez nich nie. Pokrývajú približne 31% povrchu našej planéty.

            https://i1.wp.com/dobrespravy.jednoduchyzivot.sk/wp-content/uploads/2017/10/10_20_-Medzin%C3%A1rodn%C3%BD-de%C5%88-stromov-600x314.jpg?resize=600%2C314

            Čo všetko nám poskytujú a prečo sú tak dôležité?

            ● vďaka nim dýchame – produkujú kyslík a pohlcujú oxid uhličitý, ktorý vydychujeme,

            ● predstavujú malé ekosystémy,

            ● žijú v nich aj ľudia,

            ● vytvárajú oázy tieňa – mestské stromy pomáhajú ochladzovať jednotlivé budovy,

            ● ovplyvňujú počasie,

            ● bojujú proti záplavám, 

            ● blokujú vietor,

            ● čistia špinavú pôdu a vzduch,

            ● zadržujú prach a mikroorganizmy,

            ● vytvárajú hlukovú bariéru, 

            ● kŕmia nás – poskytujú nám vzácne ovocné plody, orechy, semená,

            ● získavame z nich veci – vyrábame všetko, od papiera až po nábytok,

            ● sú zdrojom relaxu a zdravia – zvyšujú našu kreativitu, urýchľujú zotavenie, podporujú meditáciu a všímavosť.

            Mgr. Iveta Antušová

          • "OKTÓBER"

          • Október je mesiacom úcty k starším. Súčasná situácia s koronavírusom starších ohrozuje. Žiaci našej školy využili tento mesiac aj na modlitbu za starých rodičov. Okrem modlitby vyrobili aj pekné pozdravy pre starých rodičov v tvare srdca.

            Mgr. Labanová a Mgr. Bellová 

          • BIELA PASTELKA 2020

          • Mgr. Magdaléna Fialová

                                         ZŠ Čičava sa v školskom roku 2020/2021 už po štvrtý krát zapojila do zbierky

            „Biela pastelka“.

            V piatok 18. septembra 2020 bol hlavný deň verejnej zbierky Biela pastelka na podporu nevidiacich ľudí v uliciach miest a obcí po celom Slovensku.

            V obci Čičava sa vyzbieralo spolu 111,06 €.

            Koordinátorkou tejto zbierky bola Mgr. Magdaléna Fialová, ďalší poverení – Bc. Ružena Jarková – pedagogický asistent, Michaela Tomášová, Teodor Jarka - žiaci 4.B triedy a Dominika Maľarová, Patrícia Goroľová – žiačky 3. ročníka.

            Oslovili sme všetkých okoloidúcich. Každý nám s úsmevom prispel, čo sme im aj patrične poďakovali.

            „Ďakujeme“!

          • Začiatok školského roka - 2. september 2020

          • Základná škola, Čičava 34 vydáva pokyny, upravujúce postup, organizáciu a podmienky výchovy a vzdelávania žiakov na ZŠ Čičava 34 v období od 1. septembra 2020 vypracované v súlade s opatreniami ÚVZ SR a manuálu MŠVVaŠ SR  pod názvom: "Organizácia a podmienky výchovy a vzdelávania v základných školách pre školský rok 2020/2021“.

            Školská dochádzka je pre žiakov povinná!

            • Slávnostné privítanie žiakov 0. a 1. ročníka sa uskutoční 2.9.2020 o 8:00 hod. na školskom dvore.
            • Žiaci 2. - 4. ročníka sa zhromaždia na školskom dvore o 9:00, kde si ich triedni učitelia rozdelia a odchádzajú s nimi do tried.
            • Zahájenie školského roka bude prebiehať individuálne v triede bez účasti rodičov, výnimku tvorí jeden zákonný zástupca u žiakov nultého a prvého ročníka, ktorým je prvý deň vstup povolený aj s dieťaťom.

          • Deň detí

          • 1.6. je veľký deň pre všetky deti. Pastoračné centrum v Čičave spolu s dobrovoľníkmi a asistentmi ZŠ pripravili pre našich žiakov zaujímavé súťaže. Zvíťazili všetci a nechýbala ani sladká odmena.

          • Otvorenie školskej prevádzky

          • Obec Čičava, Čičava 41, 093 01 Čičava
            na základe usmernenia Ministerstva školstva SR k otváraniu škôl a školských zariadení od 1.6.2020
            ROZHODLA
            ako zriaďovateľ Základnej školy v úzkej súčinnosti s vedením školy
            o OTVORENÍ PREVÁDZKY Základnej školy v Čičave

            od 1.6.2020
            V OBMEDZENOM REŽIME

             

          • Milan Rastislav Štefánik

          • (21.07.1880 – 04.05.1919)

            Slovenský astronóm – vedec, generál francúzskej armády, svetobežník, politik. Významná osobnosť slovenskej histórie. Rodák z Košarísk neďaleko obce Brezová pod Bradlom.

            Životopis

            Štúdium

            Narodil sa v rodine evanjelického farára ako šieste z deviatich detí. V rannom detstve ho ovplyvnil najmä národne zmýšľajúci otec. Začiatky štúdia absolvoval v rodnej obci Košariská, neskôr študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave, kvôli prospechovým problémom staršieho brata musel lýceum opustiť. V štúdiu však naďalej pokračoval v maďarskej obci Sarvaš, kde dosiahol vynikajúce výsledky a úspešne školu dokončil. Po jej absolvovaní sa rozhodol pre štúdium stavebného inžinierstva v Prahe. Počas štúdií v Prahe bol ovplyvnený myšlienkami T.G. Masaryka. Neskôr v roku 1900 zmenil svoje zameranie na vysokej škole a namiesto stavebnej techniky sa rozhodol študovať astronómiu na Filozofickej fakulte. Zúčastnil sa na stáži v Zürichu. Po semestri jeho pôsobenia na stáži v cudzine sa vracia do Prahy. Ako aktívne činný publicista spolupracuje s priateľom Vavrom Šrobárom na vydávaní časopisu Hlas.

            Cestovateľ a astronóm

            Po štúdiách koncom roka 1914 prichádza do Paríža, splniť si sen a stať sa známym astronómom. Avšak stretáva sa s existenčnými problémami. Neskôr sa dostáva medzi kruhy známych astronómov a podniká astronomické výpravy na Mont Blanc, do Turkmenistanu, Ruska, strednej Ázie či do Afriky. Hľadá vhodné miesto pre vybudovanie hvezdárne. Ešte pred začiatkom svetovej vojny mu udelili francúzske občianstvo a zanedlho získal vyznamenanie Rádu Rytiera čestnej légie za bádateľské a diplomatické úspechy.

            Vojenská kariéra

            Úspechy žne v roku 1915 aj ako vojak na fronte. Vďaka svojim známostiam sa koncom roka stretáva s emigrantmi Edvardom Benešom a T.G. Masarykom kde ich spájala myšlienka spoločného štátu. V roku 1916 zakladá spolu s nimi Národnú radu Československú (akúsi dočasnú vládu). Podniká nábor dobrovoľníkov v Rusku, Rumunsku a v USA. Dňa 14 októbra 1918 sa stáva ministrom vojny v Československu. Buduje plány rozvoja nového štátu a plánuje sobáš s markízou Giulianou Benzoniovou.

             

            Tragická udalosť

            Dňa 4.5.1919 odlieta z letiska Campoformido v Taliansku na lietadle Caproni 450 spolu s poručíkom Giottom Mancinelliom Scottim a seržantom Umbertom Merlinom, a rádiotelegrafistom Gabrielom Aggiustom. Pár kilometrov pred cieľom jeho cesty neďaleko obce Ivánka pri Dunaji sa z doposiaľ nezistených príčin lietadlo zrútilo.

            Po smrti Milana Rastislava Štefánika sa vynorilo mnoho teórií o príčine jeho smrti. Oficiálna príčinou bolo zlé počasie. Podľa očitých svedkov však bolo v ten deň jasno a slabý vietor. Jedna z teórií hovorí o atentáte na pokyn E. Beneša a T.G. Masaryka. Ďalšou je teória o zostrelení lietadla maďarskou stranou. Ani jedna z nich sa však dodnes nepotvrdila.

            Milan Rastislav Štefánik je pochovaný v mohyle na Bradle, ležiacej v jeho rodnom kraji medzi Brezovou pod Bradlom a Košariskami.

             

                                                                                                                 Mgr. Svetlana Bellová

          • Ľudmila Podjavorinská

          • Ľudmila Podjavorinská (vlastným menom Riznerová) sa narodila 26. apríla 1872 v evanjelickej učiteľskej rodine v Horných Bzinciach (dnes Bzince pod Javorinou). Základné vzdelanie si dopĺňala sústavným čítaním, jej literárny talent podporoval strýko, bibliograf Ľudovít Rizner. Písať začala zavčasu, už v pätnástich rokoch jej vyšla vo vládnych Slovenských novinách práca Turecká svadba, o rok zas črta Na Štedrý večer. Potom už písať neprestala. Publikovala pod rôznymi pseudonymami, no pseudonym Podjavorinská zatienil aj jej občianske meno.


            Spočiatku uverejňovala svoje práce v peštianskych novinách Slovenské noviny a Vlasť a svet. Literárna tvorba mladej autorky čoskoro vzbudila zaslúženú pozornosť a publikovanie v slovenských časopisoch Slovenské pohľady, Národné noviny či Dennica na seba nedali dlho čakať. Keď vyšla jej básnická prvotina Z vesny života (1895), kritika ju privítala ako prvú slovenskú poetku. Uznanie mladej literátke vyslovovali aj Terézia Vansová (dlhoročná najbližšia priateľka), Pavol Országh Hviezdoslav či Božena Slančíková-Timrava, ktorá hlavne vysoko vyzdvihovala jej detskú poéziu.

            Najlepšie Podjavorinskej básne vyjadrujú nostalgiu z nedosiahnuteľnosti túženého a predchádzajú nálady poézie Slovenskej moderny. Z vesny života (1895) je zbierkou, do ktorej zaradila lyrické verše ranej mladosti, plné sentimentálnych snov, ale aj reálnych túžob po ľudskom šťastí a bolesti z prvých sklamaní. Druhú a poslednú zbierku osobnej lyriky, poznačenú clivotou zo samoty, vydala v roku 1942 pod názvom Piesne samoty. Kritiku meštianskej spoločnosti a jej morálky podala vo veršovaných poviedkach Po bále (1903), Na bále (1909) a Prelud (1915), z ktorých poslednú vysoko ohodnotil Svetozár Hurban-Vajanský, no ostala nedokončená. Vrchol veršovanej epiky dosiahla v baladách zahrnutých do zbierok Balady (1930) a Balady a povesti (1946). V próze od začiatku tvorby čerpala námety z dôverne blízkeho dedinského prostredia a formou nadviazala na realistické tendencie slovenskej prózy. Pozorovací talent jej umožnil nahradiť počiatočnú naivnosť a sentimentálnosť výrazu v lyrike zložitejšími a hlbšími obrazmi v próze.
             

            Zakladateľský význam v kontexte dejín slovenskej literatúry pre deti a mládež má jej tvorba pre deti, žánrovo zastúpená veršovanou epikou a prózou. Verše pre deti uverejňovala v rôznych detských periodikách (Zornička, Včielka, Priateľ dietok) a bola kmeňovou autorkou časopisu Slniečko. Dominantou jej veršov pre deti bol život detí a príroda. Do prvej zbierky určenej deťom Kytka veršov pre slovenské dietky (1921) zaradila optimistické a radostné verše zo života detí so zmyslom pre humor a vtip. Podobný charakter má aj zbierka Veršíky pre maličkých (1930). V 20. rokoch 20. storočia sa v jej tvorbe pre deti ustálil epický žáner, najmä veršované rozprávky o zvieratkách. Najskôr to boli zveršované anekdoty zo života ľudí, zasadené do sveta zvierat, napríklad Medový hrniec (1930), potom celé príbehy zvieracích hrdinov vo veršovaných rozprávkach, ako Zajko-Bojko (1930), Čin-Čin (1943). Známa je aj jej prozaická tvorba pre deti, ktorá vrcholila v 30. rokoch 20. storočia a to v zbierke symbolických a realistických rozprávok Čarovné skielka (1931) a v novele Baránok boží (1932).   Ako jedna z prvých uverejnila Ľudmila Podjavorinská v rokoch 1898-1910 v Slovenských pohľadoch niekoľko prekladov z ruštiny. V roku 1947 jej udelili titul národná umelkyňa.

            Ľudmila Podjavorinská zomrela 2. marca 1951 v Novom Meste nad Váhom. Prežila takmer 78 rokov v skromnosti, no život mala o to bohatší duchovne.

                                                                                                     Mgr. Svetlana Bellová

                                        

    • Kontakty

      • Základná škola ČIČAVA
      • zscicava@zoznam.sk
      • 0910900627
      • Čičava 34
        Slovakia
      • Mgr. Gabriela Mičejová

  • Fotogaléria

    • zatiaľ žiadne údaje